Strategický zdroj vody pre celé Slovensko
Žitný ostrov je najväčšou zásobárňou podzemnej vody na Slovensku a patrí aj medzi mimoriadne významné vodné útvary v stredoeurópskom priestore. Odhaduje sa, že sa v jeho podzemí nachádza približne 10 miliárd kubických metrov vody, čo v prepočte znamená, že každý Slovák by tu mal akoby svoj vlastný olympijský bazén pitnej vody. Nejde pritom o stojatú zásobu, ale o živý a neustále obnovovaný systém, ktorý je priamo závislý od prírodných procesov.
Vznik tejto obrovskej zásobárne vody umožnila geológia územia. Žitný ostrov je vlastne veľká prírodná depresia, ktorú Dunaj počas dlhého obdobia vyplnil balvanmi, štrkom a pieskom. Medzi týmito vrstvami sa následne nahromadila voda, ktorá sa priebežne dopĺňa, najmä infiltráciou z Dunaja. Táto voda počas svojho pohybu cez štrkopieskové vrstvy prirodzene filtruje, a zároveň sa obohacuje o minerály. Výsledkom je mimoriadne kvalitná pitná voda, ktorú možno považovať za jeden z najcennejších prírodných zdrojov Slovenska.
Voda, ktorá sa neustále obnovuje
Jednou z výnimočných vlastností Žitného ostrova je, že voda v jeho podzemí „nestojí“. Neustále priteká, preteká cez podložie a opäť odteká späť do riečneho systému. To znamená, že zásoby vody sa priebežne obnovujú a za normálnych okolností ich možno považovať za prakticky nevyčerpateľné. Táto výnimočnosť však platí len dovtedy, kým zostane voda čistá.
Najväčšie riziko pre Žitný ostrov preto nespočíva len v možnom úbytku vody, ale najmä v jej kontaminácii. Voda môže byť v podzemí stále prítomná, no ak sa znečistí, prestáva byť využiteľná ako bezpečný zdroj pitnej vody. A práve to je dnes najväčšia obava ľudí, ktorí sa ochrane podzemných vôd na Žitnom ostrove venujú dlhodobo.
Najväčšia hrozba: Vrakunská skládka
Za najvážnejšie riziko pre podzemné vody Žitného ostrova je dlhodobo označovaná Vrakunská skládka. Ide o starú environmentálnu záťaž, v ktorej sa nachádza odpad z bývalých chemických závodov Juraja Dimitrova, neskoršieho Istrochemu. Tento odpad tvorí rôznorodý chemický koktail a problém spočíva v tom, že skládka je na území, odkiaľ sa kontaminácia môže šíriť smerom k Žitnému ostrovu.
Podľa OZ Za našu vodu ide o problém, ktorý sa síce roky pomenúva, ale jeho skutočné riešenie sa stále ani len nezačalo. Práve to je jeden z najvážnejších odkazov celej témy. Mnohí ľudia si myslia, že keď sa o Vrakunskej skládke hovorí už dlho, štát ju už musel vyriešiť. V skutočnosti však podľa aktivistov stále vyteká toxický odpad do podzemnej vody a riziko pre Žitný ostrov trvá.
Najväčšou hrozbou nie je len samotná existencia skládky, ale najmä to, že kontaminácia sa šíri pomaly a dlhodobo. To znamená, že problém nemusí byť na prvý pohľad viditeľný, no jeho dôsledky sa môžu prejaviť po rokoch v kvalite podzemných vôd a následne aj pitnej vody.
Kontaminácia nemá len jeden zdroj
Vrakunská skládka však nie je jediným rizikom. Podzemná voda na Žitnom ostrove je ohrozovaná aj ďalšími faktormi. Patrí medzi ne ľudská činnosť priamo na území ostrova, najmä nesprávne zaobchádzanie s chemikáliami, zvyšky pesticídov z poľnohospodárstva, úniky ropných látok alebo znečisťovanie zo súkromných pozemkov.
Keďže podzemná voda je na mnohých miestach Žitného ostrova veľmi plytko pod povrchom, stačí aj zdanlivo malá nedbanlivosť, aby sa problém dostal do podzemia. Ak si ľudia napríklad umývajú auto na dvore, dopĺňajú benzín do kosačky, manipulujú s olejmi alebo používajú rôzne chemické prípravky bez opatrnosti, kontaminácia sa môže veľmi rýchlo dostať do podzemnej vody. Táto zraniteľnosť územia znamená, že ochrana vody na Žitnom ostrove sa netýka len veľkých štátnych problémov, ale aj každodenného správania jednotlivcov.
Prípad atrazínu ako varovanie
Silným impulzom pre vznik nášho občianskeho združenia Za našu vodu bola udalosť z roku 2018, keď sa v pitnej vode v piatich obciach Žitného ostrova objavil atrazín, teda látka používaná kedysi ako herbicíd. Atrazín bol v Európskej únii zakázaný už skôr, no ukázalo sa, že kontaminácia sa aj tak dostala do podzemných vôd využívaných na pitné účely.
Predpokladá sa, že išlo o dôsledok čiernej skládky alebo nelegálneho uloženia starých zásob tejto látky, ktoré sa časom začali z podzemia uvoľňovať. Kontaminácia následne postupovala až k studniam, z ktorých obce čerpali pitnú vodu. Obyvatelia boli určitý čas odkázaní na cisterny a neskôr sa problém riešil filtrami, ktoré vedeli atrazín odstrániť.
Tento prípad ukázal dve zásadné veci. Po prvé, že nelegálne alebo nezodpovedné zaobchádzanie s chemikáliami môže mať dôsledky ešte po mnohých rokoch. Po druhé, že kontaminácia môže byť odhalená až vo chvíli, keď sa už dostane priamo do zdrojov pitnej vody. To je presne situácia, ktorej by sa mal funkčný systém ochrany vôd snažiť predchádzať.
Ako vzniklo združenie Za našu vodu
Občianske združenie Za našu vodu vzniklo ako reakcia na uvedený incident, no postupne sa rozrástlo na širšiu iniciatívu, v ktorej pôsobia ekológovia, inžinieri, aktivisti a ďalší ľudia z verejného života. Jeho cieľom je nielen upozorňovať na riziká, ale najmä vysvetľovať verejnosti, prečo je podzemná voda dôležitá a ako súvisí s pitnou vodou v našich domácnostiach.
Jedným z najväčších prínosov združenia je podľa nás práve osveta. Podzemná voda je pre mnohých ľudí abstraktná téma. Nevidia ju, a preto si neuvedomujú, že práve z nej často pochádza voda, ktorú denne pijú. Združenie sa preto snaží túto tému priblížiť čo najzrozumiteľnejšie a vysvetliť, že pitná voda nie je samozrejmosť, ale výsledok fungovania citlivého prírodného systému, ktorý sa dá poškodiť.
Medzi dôležité úspechy nášho združenia patrí aj zvyšovanie tlaku na inštitúcie, aby sa problémom ako Vrakunská skládka venovali vážnejšie, ako aj spolupráca s vodárenskými spoločnosťami pri detailnejšom testovaní vodných zdrojov.
Monitoring ako kľúč k ochrane vody
Jednou z našich hlavných ambícií nie je budovať vlastnú monitorovaciu sieť, ale presadzovať, aby existujúce dáta o kvalite podzemných vôd boli súčasťou komplexného monitorovacieho systému, ktorý bude vedieť nielen merať aktuálny stav, ale aj predpovedať šírenie kontaminácie.
To je zásadný rozdiel oproti súčasnému stavu. Dnes sa totiž často zistí problém až vtedy, keď kontaminácia dorazí priamo do studne alebo vodného zdroja. Správne nastavený monitoring by mal fungovať tak, aby vodárenské spoločnosti a zodpovedné inštitúcie vedeli vopred, že sa určitý druh znečistenia približuje k ich zdrojom a aby mali čas konať. Prevencia je v tomto prípade neporovnateľne lacnejšia a účinnejšia než riešenie následkov.
Práve preto združenie zdôrazňuje potrebu systému, ktorý nebude len zbierať údaje, ale bude ich vedieť využiť na predikciu a ochranu vodných zdrojov.
Vzdelávanie detí aj dospelých
Významnou súčasťou činnosti nášho združenia je práca s verejnosťou, vrátane detí. Práve deti môžu byť dôležitými prenášačmi tejto témy do rodín. Na vysvetľovanie fungovania podzemnej vody a rizík znečistenia preto združenie využíva aj 3D modely, ktoré názorne ukazujú, ako voda preniká do podzemia, ako vzniká čistá podzemná voda a ako ju možno znečistiť.
Na týchto modeloch je možné veľmi zrozumiteľne ukázať, ako sa kontaminácia dostáva do podzemných vrstiev, ako rýchlo môže zasiahnuť zdroj pitnej vody a aké rôzne zdroje znečistenia v tom zohrávajú úlohu. Deťom aj rodičom sa tak dá vysvetliť, že znečistenie nemusí prichádzať len z veľkých fabrík, ale aj z každodenných činností, ako je používanie olejov, pesticídov alebo nesprávna manipulácia s odpadmi.
Napríklad aj to, že už jeden liter oleja môže kontaminovať tisíce litrov vody, čo je veľmi silný a zrozumiteľný obraz toho, aká citlivá je podzemná voda na ľudskú nedbanlivosť.
Ocenenie ako potvrdenie zmyslu práce
Činnosť nášho združenia si všimli aj odborníci v rámci environmentálnych ocenení a iniciatíva získala celoslovenské verejné uznanie v rámci ceny Nadácie VÚB Atlas. Pre nás, členov združenia, to nebolo len symbolické ocenenie, ale aj potvrdenie, že naša práca má význam a že téma ochrany podzemnej vody dokáže oslovovať ľudí naprieč spoločnosťou.
Takéto uznanie má v občianskej sfére dôležitú úlohu. Pomáha udržiavať energiu, motiváciu a vieru, že aj menšia skupina ľudí môže otvárať dôležité spoločenské témy a posúvať ich do verejnej diskusie.
Ochrana vody a klimatická kríza
Združenie Za našu vodu dnes vníma tému vody ešte širšie. Už nejde len o ochranu Žitného ostrova a zdrojov pitnej vody na Slovensku, ale aj o širšie súvislosti klimatickej krízy. Tá totiž ovplyvňuje dostupnosť vody aj v iných častiach sveta, najmä tam, kde sú vodné zdroje prirodzene obmedzené.
Práve preto sa združenie začalo zaujímať aj o spoluprácu pri projektoch v Afrike, kde vysychanie studní spôsobené klimatickou zmenou ohrozuje miestne komunity. Cieľom je spájať budovanie studní s výsadbou hustých lesných porastov, ktoré by pomáhali zadržiavať vodu v krajine. Tento presah ukazuje, že otázka vody už dávno nie je len lokálnym problémom, ale jednou z najdôležitejších globálnych tém súčasnosti.
Štát podľa nás stále reaguje neskoro
Štát síce formálne vníma niektoré environmentálne problémy ako dôležité, no v praxi ich rieši pomaly alebo len vtedy, keď sa stanú veľmi viditeľnými. Pri vode a environmentálnych záťažiach je to obzvlášť nebezpečné, pretože čakanie môže znamenať ďalšie roky šírenia kontaminácie.
Príkladom je opäť Vrakunská skládka. Vítame, že sa dnes už otvorene hovorí o potrebe skládku nielen uzavrieť, ale odpad z nej vyťažiť a bezpečne zneškodniť. Zároveň však upozorňujeme, že bez konkrétnych krokov a bez tempa, ktoré by zodpovedalo vážnosti problému, sa môže opäť stať, že uplynie celé volebné obdobie a reálne riešenie sa neposunie.
Riedenie nie je riešenie. To, že sa kontaminácia v obrovskom objeme vody do určitej miery zriedi, neznamená, že prestane byť problémom. Ak sa znečistenie dostane až k vodným zdrojom, jeho odstránenie bude nesmierne drahé a technologicky náročné.
Čo robiť, keď máme podozrenie na kontamináciu vody
Na záver: čo má robiť človek, ak má pochybnosti o kvalite pitnej vody vo svojej obci alebo vo vlastnej studni? V prvom rade treba rozlišovať medzi vodou dodávanou vodárenskou spoločnosťou, vodou z obecných alebo mestských zdrojov a vodou z vlastných studní.
Pri vode z vodárenskej spoločnosti sú základné informácie o kvalite väčšinou dostupné na webových stránkach alebo vo faktúrach za vodu. Pri obecných zdrojoch by obyvatelia mali vyžadovať, aby obec zverejňovala výsledky analýz vody transparentne a pravidelne. Veľmi dôležité je pritom pýtať sa, aké látky sa vlastne analyzujú. Bežný monitoring totiž často zahŕňa len základné ukazovatele a nie celé spektrum rizikových chemikálií.
Pri vlastných studniach je situácia ešte citlivejšia. Ľudia, ktorí pijú vodu z vlastnej studne, by si ju mali dať minimálne raz ročne skontrolovať. Nestačí však len základný test, napríklad na dusičnany. Takéto orientačné meranie neznamená, že voda je automaticky bezpečná. Komplexný rozbor by mal zahŕňať oveľa širšie spektrum látok, najmä ak ide o územie s intenzívnym poľnohospodárstvom alebo s možným vplyvom environmentálnych záťaží.
Pitná voda ako téma, ktorá sa týka každého
Ochrana pitnej vody nie je okrajová environmentálna téma pre úzky okruh aktivistov. Je to otázka zdravia, bezpečnosti a kvality života každého človeka. Voda je podmienkou života, nie bežný tovar, o ktorom možno rozhodovať bez dlhodobej zodpovednosti.
Žitný ostrov je obrovským bohatstvom Slovenska, ale toto bohatstvo nebude automaticky zachované len preto, že ho máme. Bude zachované len vtedy, ak sa oň budeme zaujímať, ak budeme od štátu a samospráv vyžadovať zodpovedné kroky a ak si aj sami uvedomíme, že každodenné správanie má priamy vplyv na kvalitu vody pod našimi nohami.
Pitnú vodu musíme chrániť skôr, než ju začneme strácať.
Tagy: #ŽitnýOstrov #PitnáVoda #PodzemnáVoda #OchranaVody #VrakunskáSkládka #EnvironmentálnaZáťaž #KontamináciaVody #Atrazín #MonitoringVody #ZaNašuVodu #VodnéZdroje #ŽivotnéProstredie #KlimatickáKríza #VerejnéZdravie